Adam a Eva patrili medzi najmocnejšie bytosti, ktoré Boh stvoril. Žili v nebeskej oblasti, obklopení nádherou a majestátom. Ich jedinou starosťou bolo držať sa Stvoriteľa a konať v súlade s Jeho vôľou. 

V tejto dvojici bol prvý stvorený Adam a nejakú dobu bol v rajskej záhrade sám svojho druhu. Po čase sa Boh rozhodol, že mu do života privedie ďalšieho človeka - ženu, ktorá bude jemu rovná bytosť. V Biblii nájdeme zápis, že Boh ženu vytvoril z Adamovho rebra. Existujú rôzne teologické názory na to, čo sa vlastne dialo pri stvorení ženy, ale z krátkeho zápisu v Biblii sa dozvedáme len toľko, že

• Adam bol stvorený z "prachu zeme" a týmto výrazom je evidentne vyjadrené to, že ide o hmotu - elementárne častice, atómy, molekuly a ich zlúčeniny a bol oživený Božím duchom;
• žena bola stvorená z už existujúceho funkčného ľudského organizmu. Z ďalších udalostí vyplýva, že Eva bola tá bytosť, ktorá bola akýmsi "medzičlánkom" medzi Adamom a Stvoriteľom.

Pád a jeho následky

V náboženských filmoch scenáristi radi zobrazujú Adama a Evu ako otrhancov a zúfalcov – takmer akýchsi neandertálcov. Ale to je obrovská dezinformácia. Títo rajskí ľudia boli majestátni v plnom význame toho slova. Fyzicky boli dokonalí: nádherné telá bez akejkoľvek poruchy, deformácie, vrások. Žili v prostredí, ktoré je domovom anjelských bytostí. Ich odevom bolo svetlo, ich majestát, do ktorého boli zahalení.

Ich inteligencia musela byť tak vysoká, že ju nemôžeme s ničím na Zemi porovnávať. Komunikovali predsa so Stvoriteľom, On ich učil, staral sa o nich. Ich vedomosti boli veľmi-veľmi obsiahle. Žili na mieste, z ktorého Stvoriteľ riadi všetky svety.

Rajská záhrada je určite prekrásna. V jeho strede boli dva stromy - strom života a strom poznania dobra a zla. Adam v raji nemal žiadne obmedzenia, okrem jediného zákazu: NESMEL jesť z ovocia stromu poznania dobra a zla. Dokonca bol varovaný, že ak by neposlúchol a siahol po tomto ovocí, zomrie.

Adam sa tomuto stromu vyhýbal. Ale žena, ktorú mu Boh priviedol do života, zlyhala. Ako sa to mohlo stať? 

Padlý anjel

Ak by boli rajskí ľudia úbohé, slabé a bezmocné bytosti, je veľmi nepravdepodobné, že by mocný anjel mal záujem o ich priazeň. Ale tento drak ich oslovil - oslovil Evu a ponúkol jej vidinu moci. Eva podľahla túžbe vyrovnať sa Bohu a Adam po jej boku sa asi bez slova odporu pridal ku vzbure. Obaja si vzali ovocie poznania dobra a zla a táto nebeská "technológia" zmenila ich vnútro. Padli tak, ako ich radca satan. Začali Stvoriteľa vnímať ako nepriateľa, stratili svoju identitu Božích detí a schovali sa pred Bohom. A aj keď ich Boh konfrontoval, neboli už schopní vidieť svoj skutok a jeho dôsledky, zmenili sa. Aby nedošlo k ešte väčším škodám, obaja boli vyhostení z rajskej záhrady a boli deportovaní na planétu Zem. Toto sa stalo cca pred 6000 rokmi. 

Adam a Eva na Zemi

Adam a Eva našli svoj nový domov v oblasti Mezopotámie. Tu začala kvitnúť civilizácia, ktorá položila základy aj našej súčasnej civilizácie. 

V tejto oblasti žili jednoduchí roľníci, mali tu svoje osady, možno aj väčšie osídlenia. Keď do tejto oblasti prišli Adam a Eva, zrejme im chvíľu trvalo, kým sa zorientovali. Ale potom tu založili svoju "živnosť" - založili mestá, ekonomiku, zaviedli spoločenský poriadok, rozvinuli sa tu vedy, objavili sa poznatky, ktoré vtedajší ľudia nemali odkiaľ vedieť. Archeológovia hovoria o objavení sa Sumerov – spoločensko-sociálnej skupiny ľudí, ktorá sa vynorila odnikiaľ a založila na Zemi základy našej súčasnej civilizácie. Podľa toho, čo Sumeri dokázali, ide buď o mimozemskú inváziu - čo však neobstojí pri skúmaní ďalšieho vývoja, alebo na Zem prišli ľudia z nebies - tak, ako prišelcov nazvali pôvodní obyvatelia krajiny - Adam s Evou.

Samotné slovo "sumer" (sumir, sinar, sinear) nie je názov štátu ani etnika. Je to vžitá forma názvu objektu v inej ako originálnej forme. Pomenovanie sumer teda nie je výraz, ktorým by seba samých nazývali nejakí ľudia, ale ide o výraz, ktorým týchto ľudí nazvali iní. Sumer v starovekej akkadštine znamená:

• Miesto civilizovaných pánov;

• Civilizovaná krajina;

• Krajina skutočných pánov;

• Kultúrna krajina.

Niektoré z úspechov tejto civilizácie:

vďaka sumerom máme 60-kovú štruktúru využívanú

• v meraní času: minúta má 60 sekúnd, hodina má 60 minút

• v priestorovom meraní: kruh má 360°.

Sumerom sa pripisuje objavenie kolesa, čo ovplyvnilo celý ďalší vývoj ľudstva v každej oblasti.

Sumerské vedomosti z oblasti astronómie sú aj dnes udivujúce. Poznali slnečnú sústavu: Slnko ako hviezda sa nachádza v centre a planéty okolo neho obiehajú po svojich dráhach. Poznali dokonca aj vonkajšie planéty – Jupiter, Saturn a mali informácie o Uráne a Neptúne. Vedeli, že Zem je guľatá (s čím majú problém niektorí ľudia dodnes).

Sumeri v tej dobe vytvorili vo svojich mestách veľmi vyspelé spoločenské a politické štruktúry. Vtedajšími vedcami boli kňazi. Podľa polohy a pohybu hviezd vedeli vypočítať čas povodní a zabrániť tým poškodeniu kanálov a hrádzí. Potrebné astronomické výpočty úzko súviseli s rozvojom matematiky a geometrie. Tieto vedomosti v priebehu histórie prevzali Gréci a od nich európske národy.

Archeológovia našli v Mezopotámii dôkazy o výrobe piva! Pivo sa varilo na jačmennej báze a Sumeri ho považovali za zdroj "radostného srdca a spokojnej pečene".

Sumeri sa vo veľkom zaoberali obchodovaním. Obchodné kontakty rozvíjali po súši aj cez more. Historické záznamy hovoria o obchodných cestách Sumerov až do Etiópie a Egypta.

Po rozlúštení časti hlinených tabuliek s klinovým písmom odborníci došli k ďalším veľmi prekvapujúcim poznatkom. Zistili, že sumerská civilizácia mala množstvo moderných vedomostí z oblasti chémie, bylinkovej medicíny a dokonca v oblasti genetického inžinierstva!

Boli vynikajúci stavitelia lodí: jeden objavený sumerský slovník obsahoval najmenej 105 označení rôznych typov lodí – podľa ich veľkosti, účelu, druhu nákladu ….

Sumeri objavili technológiu na tavenie kovov z rudy a vynikali v šperkovníctve.

V Sumeri sa prvýkrát

• objavila prvá zbierka prísloví a aforizmov

• viedli literárne debaty

• zaviedli dane

• prijali prvé zákony

• zaviedli sociálne reformy

• objavili sa lieky

• používali peniaze

• viedli vyhladzovacie vojny

V Mezopotámii vznikla v priebehu veľmi krátkeho obdobia vysoko rozvinutá spoločnosť. Ale aj keď Adam, Eva a ich potomkovia boli schopní založiť takúto neuveriteľnú civilizáciu, ich charakter bol skazený a amorálny. 

Následky pádu

Charakter Adama a Evy sa prejavil už pri narodení detí. Boh v raji vyriekol súd nad každým aktérom vzbury:

• Eve povedal: "Veľmi rozmnožím tvoje trápenie v tehotenstve; v bolesti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou."
• Adamovi riekol: "Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: "Nesmieš z neho jesť!", nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života."
• A hadovi predpovedal: "Nepriateľstvo položím medzi teba a ženu, medzi tvoje a jej potomstvo. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu zraníš pätu."

Keď Adam a Eva museli opustiť svoj rajský domov, je možné, že sa chytili nádeje na návrat: potomok ženy - Evy zničí hada a oni sa snáď môžu vrátiť do svojho rajského domova! Keď sa tejto dvojici narodil prvý syn, nazvali ho Kain. Toto meno znamená: dostať, získať, nadobudnúť. V Biblii sa totiž dočítame, že Eva si povedala: "Dostala som muža od Hospodina." Pre ňu to bolo jasné: jej potomok – jej syn je ten, ktorý hadovi rozdrtí hlavu. Preto je jej syn darovaný od Boha. Je to Boží vyvolený záchranca!

Dôkazom toho, že takto Eva zmýšľala, môže byť aj reakcia na ďalšiu "radostnú" udalosť v rodine: narodil sa druhý syn! Tento syn dostal tiež meno, ktoré malo vystihovať jeho úlohu v pozemskom systéme: Ábel. Ale meno druhého syna už nebolo také vznešené, ako meno prvorodeného. Ábel znamená márny, prázdny, zbytočný. Aký rodič dá takéto meno svojmu dieťaťu? Len taký, ktorý to dieťa nechce, nevíta ho, nie je pre neho prínosom. Druhý syn bol pre Adama a Evu nadbytočný! Je tu predsa Kain – ten, ktorý ich zachráni; ten, ktorý zničí diabla a možno znovu umožní návrat do raja! Nepotrebujú ešte ďalšieho syna. Je zbytočný.

Z biblických zápisov vieme, ako títo dvaja synovia dopadli: Kain zaslepený závisťou a nenávisťou zabil svojho brata! Potom ušiel z domu a založil si svoje vlastné malé kráľovstvo. 

Ako by sme teda na tomto pozadí definovali hriech?

Hriech je stav duše, ktorá je oddelená od zdroja života. Každý z nás pri svojom počatí a narodení prichádza na svet s energiou, ktorá pochádza od Stvoriteľa a oživuje naše telá. Ale sme oddelení od tohto Zdroja života a keď spotrebujeme svoju životnú energiu, telo odumiera, nemá ho čo vyživovať. Kým žili Adam a Eva v raji, celá ich bytosť bola plná životnej energie. Keď sa odtrhli od svojho nebeského Otca, prepadli času a smrti. Ešte mnohé ich generácie na zemi žili stovky rokov, ale po svetovej potope sa vek Adamových potomkov rapídne skracoval. 

V pôvodnom jazyku Biblie – v hebrejčine – nájdeme pre slovo hriech viacero výrazov:

• chattá' – znamená zísť zo správnej cesty, minúť sa cieľa, šliapnuť vedľa, neplniť sľub

• 'ávón – označuje úmyselné zídenie z cesty, skrivené, pokazené vnútro, myslenie, ktoré nie je v súlade s Božou vôľou

• réša' – označuje prestúpenie normy, jednanie proti povinnosti, neprávosť, prevrátenosť

• péša' – ide o vzburu, odmietnutie, spreneveru, zradu, odpadnutie, odstúpenie, nevernosť voči Bohu

• 'ášám – označenie hriechu vtedy, keď hovoríme o jeho následkoch, smeruje k vnútornému stavu, ktorý sa vytvoril po hriešnom čine.

Prvé štyri výrazy definujú hriech ako vedomé rozhodnutie žiť a konať v opozícii voči pravidlám a zákonitostiam, ktoré umožňujú život. Posledný výraz - 'ášám - označuje už následky zlého vnútorného nastavenia hriešnej bytosti. 

Následky hriechu Adama

Zem bola dlhé veky miestom, kde žili ľudia na rôznom stupni vývoja. Existujú také staroveké nálezy, ktoré dokazujú prítomnosť ľudských spoločenstiev na našej planéte vo veľmi vzdialených dobách. Je vysoko pravdepodobné, že na Zemi už boli vyspelé civilizácie aj pred nami. Ale v dobe, keď na Zem prišli Adam a Eva, ľudská populácia bola zdevastovaná a málopočetná. Až príchodom rajských ľudí sa začala civilizácia znovu rozvíjať. 

Kam sa podeli ľudské spoločenstvá, ktoré existovali v dávnych časoch? Mohli ich vyhubiť epidémie, prírodné kataklizmatické udalosti alebo aj vojny. Aj vo zvieracej ríši môžeme byť často svedkami bojov a zabíjania. Ak ale hriech prišiel na Zem až príchodom ľudí z raja, ako mohli existovať vojny aj predtým?

Je nutné uvedomiť si to, že hriech je stav bytosti, ktorý môže nastať LEN vo vzťahu k Bohu. Hriech je zmena na tej najhlbšej úrovni existencie; je to odmietnutie života spojené s neuvedomelou nenávisťou k Zdroju života.  Preto je pre ľudí na Zemi - Adamových potomkov - tak ťažké prísť k Bohu. Musia prekonávať svoj vnútorný strach a odpor vydať svoj život niekomu, koho nepoznajú a nedôverujú mu - Bohu.

Nenávisť, vojny, zabíjanie a pod. nájdeme v každom spoločenstve živých bytostí - ako medzi zvieratami, tak aj medzi ľuďmi. Ale pokiaľ nejde o potomkov Adama a Evy, nie sú tieto zlé skutky dôsledok stavu hriechu. Pri poslednom súde bude každý tvor súdený za svoje SKUTKY, ale deti Adama a Evy budú súdení za svoj HRIECH, ku ktorému sa priklonili a ktorý nechceli riešiť. Lebo bytosť, ktorá je hriešna, má potenciál priviesť k pádu aj ďalšie vedomé tvory a pokiaľ by nám - deťom Adama - bolo umožnené dobývať vesmír, rozšírili by sme svoj hriech všade, kam by sme sa dostali. 

Adam a Eva pri svojej vzbure proti Stvoriteľovi stratili život. Zmenili sa na tej najvnútornejšej úrovni svojej bytosti a tento stav - túto inklináciu k odmietnutiu Boha ako Otca odovzdávame z generácie na generáciu. Stav hriechu je možné zničiť len smrťou, nijako inak. Preto Stvoriteľ, náš Otec, sa rozhodol, že zachráni svoje deti tým, že zomrie miesto nich. prišiel do nášho sveta v ľudskom tele a ako jeden z Adamových potomkov po genetickej línii obetoval svoj život, aby všetci potomkovia Adama mohli znovu ožiť.