Ježiš Kristus
Osoba Ježiša Krista je v našej kresťanskej kultúre každému známa. Kým bolo v dejinách náboženstvo hlavnou ideológiou spoločnosti, každý človek v kresťanskom svete na otázku: Kto je Ježiš Kristus? vedel odpoveď: Je to Spasiteľ, Boží Syn. Dnes by na tú istú otázku prišli rôzne odpovede:
Bol to dobrý človek.
Bol guru.
Bol to Spasiteľ (- aj keď celkom tomuto výrazu dnešný človek nerozumie, ale v kostoloch to tak hovoria farári).
Bol to židovský rabín
Vôbec neexistoval...
Ak máme pochopiť, kto naozaj bol ten, koho nazývame Ježiš Kristus, musíme sa vrátiť do našej minulosti.
Pád do hriechu
Boh – Ten, ktorý je večný, nemá formu ani tvar, je rozprestretý v celom svojom stvorení – stvoril na konci všetkých svojich diel Adama, človeka, ktorého umiestnil v nebeskej oblasti do rajskej záhrady a prizval ho, aby sa zúčastnil aktu stvorenia. Neskôr mu dal životnú partnerku, ktorú Adam nazval Eva (hebr. Chava). Títo dvaja boli v stálom kontakte so svojím Stvoriteľom, učil ich, viedol ich a pripravoval ich na to, aby sa svojím časom zhostili účelu svojho stvorenia. Ale títo majestátni a mocní ľudia zradili dôveru svojho Otca, vzbúrili sa proti Nemu a stratili všetko – aj zmysel svojej existencie a prepadli stavu hriechu (= oddelenia sa od Zdroja života). Už viac nebol dôvod, aby boli. V Biblii je výrok: "Odplatou za hriech je smrť". Vtedy, keď odmietli Stvoriteľa, mali zaniknúť. Ale Boh je nielen všemohúci, ale aj milujúci. A ako otec, ktorý z hĺbky svojej bytosti miluje svoje dieťa a urobí všetko pre jeho záchranu, tak konal aj nebeský Otec.
Východisko
Za to, čo Adam a Eva urobili, museli zomrieť. O tom nebolo pochýb. Hriech je nezlučiteľný so základnou charakteristikou Boha – so svätosťou. Tieto dva stavy nemôžu existovať súčasne. Ale zároveň láska Otca hľadala možnosť, ako svoje deti zachrániť. A tá možnosť sa objavila: zomrie miesto nich! Ale ako môže Boh, ktorý je Zdrojom života, Stvoriteľom všetkého, umrieť? To je nemožné. Ak by aj mohol Zdroj života prestať existovať, zaniklo by všetko, čo On stvoril. A tak Stvoriteľ našiel riešenie: časť seba samého vloží do ľudskej bytosti – Adamovho potomka a v takejto forme položí svoj život za svoje deti. Ale zároveň ako Boh, ktorý sa v tom ľudskom tele manifestoval, vstane z mŕtvych! Tak sa aj stalo.
Realizácia plánu záchrany
Žene Mirjam (= Mária) sa pred 2000 rokmi narodilo zvláštne dieťa. Vzniklo bez mužskej spermie, ale po matke bolo priamym potomkom Adama a Evy. Druhá polovica jeho DNA bola doplnená Bohom a preto sa toto dieťa v dospelosti nazývalo ako Ješua ben ha-Adam – Ježiš, syn toho Adama, tak aj Ješua ben ha-Elohim – Ježiš, syn Stvoriteľa. V ňom bola moc Boha do takej miery, do akej to bolo schopné ľudské telo zvládnuť. Ježiš bol potomkom Adama a zároveň bol "synom" Boha. Alebo – ako to vtedajší farizeji správne pochopili, Ježiš bol Boh, zjavený – manifestovaný v ľudskom tele. Iba takýmto spôsobom mohol Stvoriteľ zachrániť svoje deti.
Keď bol Ježiš, syn Mirjam, ukrižovaný a jeho telo zomrelo, začal kolabovať vesmír. V Biblii čítame, čo sa dialo v okamihu smrti Božieho Syna: keď bolo dvanásť hodín napoludnie, Slnce sa zatmelo a nastala tma na celej zemi až do tretej hodiny popoludní; zem sa triasla, skaly pukali; hroby sa otvárali a mnohé telá zosnulých svätých vstali, vyšli z hrobov a po Jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Pokiaľ by Ježiš nedokázal poraziť smrť a zostal by uväznený v jej ríši, náš svet by zanikol už pred 2000 rokmi. Ale ako manifestácia Boha mal silu a moc poraziť smrť a vstať z mŕtvych!
Touto svojou obeťou Ježiš Kristus – Mesiáš Izraela vzal na seba trest Adama, zomrel miesto neho a vstal z mŕtvych, aby každý, kto mu odovzdá svoj život, mohol prijať odpustenie a očistenie od hriechu a stať sa znovu Božím dieťaťom. Iným slovom: znovu sa narodiť – ale nie do tohto sveta, ale do Božieho kráľovstva.