Kam po smrti
Všetko živé, čo existuje v našom vesmíre, je smrteľné. Všetko, čo je nosičom životnej energie a má k dispozícii nejaké biologické telo, musí raz zahynúť. Presnejšie: musí zahynúť telo. Vedomie živej bytosti nemôže zaniknúť, pretože nie je produktom tela. Je veľké množstvo kníh, zverejnených osobných zážitkov na rôznych platformách a tiež mnoho osobných skúseností jednotlivcov – učiteľov, zdravotných pracovníkov, psychológov atď. o tom, že smrteľné sú "len" naše telá, ale naša osobnosť = vedomie = duša existuje ďalej aj po smrti tela. Napokon presne toto poznanie, či už na vedomej alebo nevedomej úrovni, je zdrojom strachu zo smrti. Všetci vieme s istotou, prinajhoršom v okamihu smrti, že ideme ďalej, len netušíme, kam. Sme "na nože" so Stvoriteľom, tým pádom tam, kde sme doma – v nebi – ísť nemôžeme.
Náboženská predstava stvoreného sveta je jednoduchá: existuje nebo, peklo a hmotný vesmír. Súčasný výskum v oblasti astrofyziky však odhaľuje aj iné úrovne; opatrne sa na základe nových objavov pripúšťa možnosť, že okrem nám známeho vesmíru môžu existovať aj iné oblasti, ktoré sú založené na iných fyzikálnych princípoch, ako je to v hmotnom vesmíre. Veď napokon hmota je tiež len forma energie.
V rôznych náboženstvách staroveku aj súčasnosti nájdeme vždy nejakú predstavu miesta, kam odchádzajú duše po smrti. Tieto miesta majú rôzne pomenovania: podsvetie, ríša mŕtvych, ríša tieňov, peklo ... V kresťanskom svete je zaužívaná predstava, že človek po smrti ide do neba a keď bol za života veľmi-veľmi zlý, tak skončí v pekle. Ako to je v skutočnosti?
My – ľudia na planéte Zem – sme potomkami bytostí, ktorých domovom bol raj, ktorý je súčasťou nebeského sveta. Ale keď sa naši predkovia vzbúrili proti Bohu, boli z raja vyhostení a následkom vzbury bolo to, že sa zmenili vo svojej vnútornej podstate. Prepadli pod moc smrti a takáto bytosť už nemôže vstúpiť do nebeskej oblasti, pretože tam smrť nemá miesto. Božie kráľovstvo je prístupné pre malé deti a pre tých, ktorí prežili transformáciu svojej bytosti – znovuzrodenie. Tí majú obnoveného ducha a nad nimi smrť nemá vládu.
- Je dôležité si uvedomiť, že stav znovuzrodenia nie je viazaný na kresťanské náboženstvo. KAŽDÝ človek, aj keď nikdy v živote nepočul o Bohu, môže prežiť túto transformačnú skúsenosť. Je to možné vtedy, ak sa pri každom rozhodovaní človek riadi láskou. Boh je láska a ktokoľvek sa rozhodne riadiť sa v živote nesebeckou láskou, stojí na Jeho strane. Ale ten, kto poznal Ježiša Krista, kto už zažil Jeho milosť a odišiel od Neho, urobil definitívne rozhodnutie a sám sa odsúdil.
Kam idú po smrti tela ľudia, ktorí nie sú zmierení so svojím Otcom v nebi?
Je to oblasť, ktorú jednotne môžeme nazvať len ríša mŕtvych. Miesto, na ktorom má rozhodujúce slovo smrť, iným slovom zánik, rozpad – opak života. O tomto mieste vieme len veľmi málo z úplne jednoduchého dôvodu: je mizivo málo ľudí, ktorí sa odtiaľ vrátili. Z malých fragmentov informácií, ktoré sa občas objavia o tejto ríši, vieme povedať zhruba toľko, že
má viacej úrovní
sú tam miesta, ktoré pripomínajú púšť bez akéhokoľvek života, bez vody
sú tam miesta, kde sú ľudské duše uväznené a trápené démonmi
sú oblasti, kde sa mŕtvi môžu pripojiť – stretnúť sa so svojimi predkami, prípadne s inými ľuďmi
napokon – v ríši mŕtvych môže byť množstvo ďalších oblastí, o ktorých nemôžeme mať žiadnu predstavu.
To, kam človek po smrti tela odchádza, závisí od jeho vnútorného stavu. Od toho, do akej miery je zdeformovaný od pôvodného originálu ľudskej bytosti, ktorá bola stvorená na Boží obraz.
Ale ani táto ríša mŕtvych nie je konečná stanica ľudských duší. Príde chvíľa, keď všetky bytosti, ktoré kedy žili, budú vzkriesené a ich život bude posudzovaný Stvoriteľom, ktorý im ich život dal.
Prinášame krátky príbeh ženy, ktorá odmietla Boha, žila bez Neho a po ťažkej nehode sa ocitla na druhej strane: