Náboženstvo a viera
Príbeh
Rodičia – dobrí a milí ľudia – mali jedného syna. Bol vychovávaný v láskyplnom prostredí. Ako každé dieťa aj on sa učil spôsobu života od svojich rodičov. Vedel, že ho rodičia milujú a starajú sa o neho, aby mu bolo dobre, aby prosperoval a aby mal všetko, čo potrebuje. A on tento ich postoj prevzal, lebo ich tiež miloval. Pomáhal v domácnosti, rád trávil čas s rodičmi, občas ich prekvapil tým, že im daroval nejaké drobnosti, zapájal sa do prác v domácnosti, bol usilovný v škole … Bol to ich syn a vedel, že toto je jeho rodina a jeho domov.
Títo rodičia už druhé dieťa nemohli mať, ale veľmi po ňom túžili. Rozhodli sa, že si adoptujú ešte jedného chlapčeka a tak do rodiny pribudol nový člen. Adoptovaný chlapec bol o trochu mladší od ich syna a zdalo sa, že priviesť ho do rodiny bolo dobré rozhodnutie.
Chlapček sa v novom prostredí najprv cítil neistý, ale pomaly si zvykal. Odkukával od svojho staršieho brata spôsoby života v rodine. Snažil sa zavďačiť sa svojim adoptívnym rodičom tým, že napodobňoval konanie a správanie ich syna. Lenže toto dieťa v sebe nosilo hlboké rany, ktoré mu spôsobili jeho biologickí rodičia. Cítil sa nehodný lásky a neveril, že jeho noví rodičia ho skutočne milujú. Zapájal sa do rodinného života rovnako, ako jeho brat, ale robil to z úplne iných pohnútok: chcel si svojím konaním vyslúžiť lásku rodičov a nepochopil, že ju od začiatku má. Stačilo ju len prijať.
Náboženstvo a viera
– aj keď to môže vyzerať tak, že ide o rovnakú kategóriu, rozdiel medzi náboženstvom a vierou v Boha je veľký.
Náboženstvo je vieroučný systém, ktorý má svoje ohraničenie:
definuje, kto je predmetom uctievania,
definuje tiež, v ČO veria vyznávači daného náboženstva – ide o dogmy a vierouku náboženskej skupiny,
členovia náboženskej skupiny svoju vieru prejavujú určitými rituálmi,
príslušnosť k náboženskej skupine a dodržiavanie jej pravidiel dáva človeku falošnú istotu, že jeho vzťah s Bohom je v poriadku.
Všetky tieto ohraničenia – mantinely majú slúžiť k tomu, aby sa človek Bohu zapáčil, aby získal Jeho priazeň prípadne aby vyhovel Jeho domnelým požiadavkám. V konečnom dôsledku ide o obchodovanie: poskytnem Bohu svoj čas, urobím nejaké zmeny vo svojom živote a Boh je povinný mi za to dať večný život. Takíto vyznávači náboženstva sú ako ten adoptovaný chlapec, robia tú istú chybu, ako on: myslia si, že si lásku nebeského Otca musia zaslúžiť, musia si ju získať a netušia, že ju majú stále k dispozícii; stačí ju prijať.
A čo je viera?
Viera, alebo ešte výstižnejšie dôvera v Boha znamená to, že svoj život zverím nebeskému Otcovi. Ježiš Kristus nám otvoril dvere, aby sme sa kedykoľvek mohli vrátiť domov, do vzťahu s Otcom. Potom už nebudeme adoptované deti, ktoré si svoje miesto v rodine musia vydrieť, ale budeme domáci Boží v rodine, ktorá je naša vlastná a Boh uzdraví všetky tie rany, ktoré sme schytali ako hriešni ľudia.
Viera je rozhodnutie odovzdať seba a svoj život Bohu a odpoveďou z Božej strany je znovuzrodenie. Iba znovuzrodený človek sa môže stať Božím dieťaťom s plnými právami člena rodiny. Ježiš Kristus povedal: Nikto, kto sa nenarodí znovu, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva. Žiadne náboženské úkony neumožnia prísť k Bohu, pokiaľ človek = hriešnik neprijme obeť Božieho Syna a nezverí Mu svoj život. A keď sa toto stane, už nie je potrebné žiadne náboženstvo. Sme doma a na nič sa nemusíme hrať.
Úloha Biblie
Keď sa narodí dieťa do ľudskej rodiny, nevie nič. Všetko sa učí od svojich rodičov a postupne sa stáva právoplatným členom tej sociálnej skupiny, do ktorej sa narodilo.
Keď sa narodí človek do Božieho kráľovstva, tiež sa musí učiť všetko od základov. Svätý Duch ho vedie postupne k pochopeniu zákonitostí v novej rodine, ale zdrojom vzorcov správania sa stáva Biblia – Božie Slovo. V ľudskej rodine je to otec a matka, ktorí učia svoje dieťa nadobúdať spoločensko-sociálne zručnosti, v Božej rodine je prítomný Svätý Duch, Písmo = Biblia a spoluveriaci, ktorí pomáhajú znovuzrodenému človeku získať nové vzorce správania sa v Božej rodine. Preto je nevyhnutné čítať Bibliu a poslúchať ju.
Ak sa dieťa v ľudskej rodine nebude učiť tomu, ako má v spoločnosti žiť, akými pravidlami sa má riadiť, môže z neho vyrásť antisociálny živel. Takisto je to s človekom, ktorý sa narodí do Božej rodiny. Ak sa nenaučí riadiť sa Slovom a Duchom, je otázkou času, kedy prepadne znovu hriechu.
Ježiš Kristus pri jednej príležitosti vysvetľoval židovskému učencovi: "Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom." V tomto výroku zaznelo to, že viera má dva stupne:
uveriť v Syna znamená získať večný život,
po uverení je nevyhnutné poslúchať – kto nebude poslúchať, ale bude konať podľa svojho uváženia, neuvidí život, ale prepadá Božiemu hnevu. Vidieť život znamená zúčastiť sa ho.
Biblia je pre Božie deti – okrem iného – akýsi manuál. Učí, ako žiť v súlade s pravidlami Božieho kráľovstva, prináša do života iné dôrazy a hodnoty, ako sú v tomto svete, iné priority, iný spôsob myslenia a konania.