Dlhoveký spor medzi zástancami evolúcie a stvorenia má veľmi jednoduché riešenie.

Je nesporné, že na Zemi existuje život veľmi-veľmi dlhú dobu. Ide možno o milióny rokov a nie šesťtisíc. A takisto aj prítomnosť ľudí na našej planéte má podstatne dlhšie trvanie, ako oných náboženských šesťtisíc rokov. Ale - na druhej strane, ak by neexistovali Adam a Eva, ak by boli len výsledkom nejakých mytologických predstáv, bolo by ťažké vysvetliť niektoré fakty:

• o kom hovoria sumerské texty, keď opisujú príchod bohov na zem? Nazývali ich anunna(-k) a tento výraz znamená: "tí zo vznešeného semena". V akkadštine sa tento výraz objavuje v podobe enunaki a používal sa na označenie skupiny – rodiny božských bytostí. Anunnaki bolo tiež označenie pre "veľkých bohov". Zápisy v klinovom písme na sumerských hlinených tabuľkách hovoria, že anunnaki "zostúpili z neba na zem";
• mnohé staroveké izraelské rody odvodzujú svoj pôvod až k Adamovi. Patrí medzi nich aj Abrahám, nazývaný Otec viery, Mojžiš a hlavne Ježiš Kristus, ktorého rodokmeň sa dochoval v evanjeliách a siaha až k Adamovi;
• pokiaľ by boli Adam a Eva mytologické postavy, nemohli sa vzbúriť proti Stvoriteľovi, tým pádom neexistuje stav hriechu, ktorý by bolo nutné riešiť a potom ale nebola potrebná ani obeť Ježiša Krista za hriech sveta a tým pádom aj vznik kresťanských cirkví, ktoré pomáhajú ľuďom dospieť do vzťahu so Stvoriteľom (aj keď nie všetky majú tento cieľ), je len náhodná udalosť v dejinách našej civilizácie;
• ak neexistovali Adam a Eva, ktorí v istom časovom období - cca pred 6000 rokmi - boli deportovaní z rajského sveta na Zem, je ťažko vysvetliteľné, že práve v tej dobe v Mezopotámii došlo k obrovskému rozkvetu civilizácie: vznikali moderné mestá, rozvíjalo sa umenie, obchod, objavovali sa vedomosti, ktoré boli na tú dobu neuveriteľné ...

Tento rozpor medzi artefaktami, ktoré sú staré mnoho-mnoho tisícročí a medzi objavením sa ľudí, ktorí priniesli na Zem kultúru sa dá vysvetliť tým, že zhruba pred 6000 rokmi prišli na Zem bytosti, ktoré neporovnateľne prevyšovali tých ľudí - pôvodných pozemšťanov, ktorí v tej dobe žili na zemeguli. Na Zem prišli bytosti, ktorých domovom bol nebeský svet, ale pre svoju vzburu ho museli opustiť.

Adam s Evou žili v prostredí, ktoré sa nachádza mimo náš vesmír - v rajskej záhrade. Aj keď mnoho ľudí hľadá raj niekde na zemskom povrchu, rajská záhrada je súčasťou nebeského sveta. Keď Ježiš Kristus visel na kríži, súčasne s ním boli ukrižovaní aj dvaja zločinci. Jeden z nich si uvedomoval svoje zlé konanie a obrátil sa s prosbou o milosť na ukrižovaného Mesiáša. Ten mu odpovedal: "Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji!" Ježiš Kristus na kríži umrel a ešte v ten deň ho pochovali - nešiel niekam, kde by sa mal nachádzať na zemi raj. Ale zrejme išiel do raja v nebeskom svete, ktorý bol jeho domovom. Umrel aj lotor, ktorý bol spolu s ním ukrižovaný a preto mu Mesiáš mohol sľúbiť, že v ten deň budú spolu v raji.

Raj v predstavách ľudí je miesto, kde neexistujú starosti, kde nie sú choroby, kde je dostatok všetkého dobrého, kde nehrozí zlo… Adam a jeho žena žili v takomto prostredí. Nemuseli ťažko pracovať, aby si zabezpečili jedlo a strechu nad hlavou; nepoznali choroby ba dokonca ani smrť; stretávali sa s anjelmi… Stvoriteľ osobne ich viedol, vyučoval, pripravoval ich na to, aby mohli na 100% byť schopní plniť účel, za ktorým boli stvorení.

Adam a Eva boli veľmi mocné bytosti. Neboli to ľudia, ako sme my dnes - aj keď sme ich potomkovia. Komunikovali s Bohom, stretávali sa s anjelmi, zúčastňovali sa aktu stvorenia: určovali charakteristiky nižších tvorov - zvierat... Keby sa dnes takéto bytosti objavili na zemi, asi by nastalo všeobecné zdesenie. Nestačilo im to.